"V rozpočte sa síce rátalo s nejakými legislatívnymi opatreniami, ale
momentálne objem legislatívnych opatrení, ktoré boli prijaté v tomto
roku, už dvojnásobne prevyšuje rezervu, ktorá bola na tieto účely
vytvorená," vyčíslil. Na ministerstve ešte čakajú na prípadné ďalšie
zmeny, ktoré prinesie nadchádzajúca júnová schôdza parlamentu, aby
vedeli vyhodnotiť východiskovú situáciu na tvorbu návrhu rozpočtu na
ďalšie roky.
"Rozpočet sa schvaľuje v parlamente, poslanci sú si asi vedomí, že
štátny rozpočet je zákon, ktorý obsahuje nejaké limity na výdavky štátu.
Pri schvaľovaní ďalších opatrení by bolo dobré, keby na toto brali
ohľad," apeloval Horváth.
Zároveň vyjadril ochotu a pripravenosť ministerstva financií diskutovať s parlamentom na tieto témy. "My sme otvorení aj návrhom, nápadom od poslancov, pokiaľ ide o opatrenia na vylepšenie stavu verejných financií," zdôraznil.
Prihovoril sa tiež za pokus prijať ešte v končiacom volebnom období
zmeny v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého novela je
už dlhšie v parlamente, ale pre neexistenciu politickej zhody ju
poslanci zatiaľ neschválili. "Sme pripravení pomôcť, ak by bola
politická vôľa schváliť to, kedykoľvek ponúkneme našu expertízu na
dotiahnutie tohto procesu. Veľmi by to pomohlo v procese prípravy plánov
a rozpočtov na ďalšie roky," doplnil Horváth.
Na úpravu dlhovej brzdy, ktorá vznikla pred viac ako desiatimi rokmi,
vyzval počas rokovania finančného výboru aj predseda Rady pre rozpočtovú
zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth. V súčasnej podobe a pri aktuálnej vysokej
úrovni verejného dlhu okrem iného určuje povinnosť vláde predložiť návrh
vyrovnaného rozpočtu na ďalší rok. Tento rok má pritom deficit
verejných financií presiahnuť 6 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Takáto výrazná zmena z roka na rok by bola podľa Tótha "nerozumná",
lepšie je postupné ozdravovanie verejných financií. Pripraviť vyrovnaný
rozpočet len na papieri bez toho, aby ho bral niekto vážne, zase
nepomáha dôveryhodnosti rozpočtových pravidiel. Problém by podľa šéfa
RRZ vyriešila práve novelizácia dlhovej brzdy a jej zosúladenie so
systémom výdavkových limitov, ktoré sú v súčasnosti upravené v inom
zákone.
"Pokiaľ si vláda bude robiť domácu úlohu plnenia výdavkových limitov,
čo je to rozumné, postupné ozdravovanie verejných financií, tak sa
nespustí najtvrdšia sankcia vyrovnaného rozpočtu. Myslíme si, že tento
systém je oveľa rozumnejšie nastavený, ako mať starú dlhovú brzdu, ktorá
nerátala s aktuálnym znením výdavkových limitov a je to čiastočne
nefunkčné," doplnil Tóth.